Živočíšna bielkovina

Tvrdenie, že len plnohodnotná živočíšna bielkovina môže uspokojiť našu potrebu bielkovin, je ďalšou nepravdou. Živočíšne bielkoviny v skutočnosti obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, to sú tie, kt. náš organizmus nevie syntetizovať a musíme ju prijímať stravou. Pokiaľ však kombinujeme obilnú bielkovinu s bielkovinou strukovinovou, máme taktiež k dispozícii všetky potrebné aminokyseliny. Národy, kt. prežili na tradičnom stravovaní po tisíce rokov, stále túto kombináciu používajú. Nech sú to indiáni v Mexiku s kukuricou a fazuľami, alebo naši predkovia.

Veď o tom máme svedectvo v starej ľudovej piesni: " hrách a kroupy, to je hloupý, to my máme každý den ". Z našeho hľadiska je ten povzdych oprávnený pre jednotvárnosť pokrmu, ale kombinácia je správna. Pestrých variacií medzi rôznymi obilninami a strukovinami sa ponúka veľké množstvo. Naviac ich môžeme upraviť i čo do konzistencie a chuti. Naša tráviaca sústava je viac prispôsobená tráveniu rastlinných potravin.

Máme veľký počet črenovýc zubov na mletie obilia, rezáky máme na zeleninu a len 4. špicáky na mäso. A tento pomer by sme mali v skladbe jedla rešpektovať. Rovnako ako bylinožravci máme i my dlhé črevá a neviemesyntetizovať vitamín C. Produktivitu metabolizmu rastlinnej stravy v porovnaní so živočíšnou, môžeme ľahko odpozorovať v prírode.

Šelmy sú na konzumáciu mäsa prispôsobené. Majú krátke črevá a agresívne enzýmy. Aj napriek tomu, sú aktívni 4.hod. a 20.hod. odpočívajú a spia. Dožívajú sa v priemere 15.rokov. Naopak bylinožravci sú aktívni 20.hod. a 4.hod. spí. A mnohí sa dožívajú 100.rokov.

S ohľadom na tie 4. špicáky , je výhodnejšie jesť mäso v rytme našich vzdialenejších predkov. V dobách povestných lovcov, mal človek k dispozícii, veľmi neproduktívne nástroje, kt. mu umožnili občas niečo uloviť. Nemal však k dispozícii chladničku ani konzervy, a tak sa musel mäsa prejesť a podstatnú časť stravy riešil zberom rastlinných pokrmov.

Poľnohospodári ešte v prvej polovici minulého storočia jedli mäso iba v nedeľu. Rozsiahlé štúdie potravin, napr. známa Čínska štúdia ale i mnohé ďalšie vedecké práce, ukazujú, že väčšina civilizačných ochorení sa vyskytuje v oblastiach s vysokou konzumáciou živočíšnej stravy. A tam, kde sa ľudia živia rastlinnou stravou bez živočíšných bielkovín, sa objavujú len výnimočne alebo prakticky nie sú.

                                                                                      * * *

Väčšinu z nás asi napadne otázka: " a čo mäso? "

Náš tráviaci systém zvládne trávenie mäsa. Ale vzhľadom k tomu, že táto potravina sa v našom tele, narozdiel od šeliem, spracováva veľmi ťažko a trvá to dlho, mali by sme s mäsitými výrobkami šetriť. V podstate by sme sa mali vrátiť k systému našich predkov a jesť mäso maximálne 1x v týždni. V zime môžeme porciu zvýšiť a v lete naopak jeme túto potravinu menej.

Tiež v detskom veku môžeme mäso mierne zvýšiť (ale nemusíme). Z hľadiska záťaže pre ľudský organizmus je svojím zložením, najvhodnejšie mäso z rýb a o trochu horšie je na tom biele mäso z hydiny. U červeného mäsa stúpa podiel nasytených mastných kyselín proti nenasyteným. U bravčového mäsa je pomer 3:1 a u hovädzieho 13:1.

Ideálny pomer je 1:3. Nasýtené mastné kyseliny sú pre naše cievy ( a nielen pre ne) veľmi zaťažujúce.

Človek môže byť vegetarián, ako o tom svedčia milióny ľudí, ale je potrebné aby strava obsahovala kombináciu strukovín a obilnín, ako je to bežné v Ázii, Afrike či Latinskej Amerike, kde sa ešte zachovaly tradičné spôsoby stravovania.

Pokiaľ ale človek nechce ísť touto cestou, je potrebné si uvedomiť, že ak si chcete zachovať zdravie, je lepšie dať si väčší kus mäsa menej často, ako malý kúsok častejšie.

Tiež kombinácia s inými potravinami má veľký vplyv na zdravie a dobré trávenie. Vzhľadom k tomu, že mäso už obsahuje kompletnú bielkovinu - teda so všetkými potrebnými aminokyselinami - nie je preto dobrá kombinácia s obilninami, zvlášť preto, že trávenie mäsa a obilnín prebieha oddelene a pri súčastnom príjme vytvára významne prebytky. Lepok sa za prítomnosti mäsa horšie trávi a o to viac poškodzuje črevá. Škrob z obilnín spomaľuje už aj tak pomalé trávenie bielkovín z mäsa a výsledkom sú nielen zaťaýujúce prebytky, ale i postupné zhoršenie kvality trávenia. V súčasnej dobe je neblahým zvykom jesť mäso takmer vždy s obilím - chleba so sálamou alebo bravčové s knedlíkom.

To nie sú ideálne kombinácie. Preto je výhodné jesť mäso menej často a v kombinácii so zeleninou, kt. zlepšuje trávenie mäsa a doplňuje jeho nevýhody.

zdroj z knihy:  RADOST ZE ZDRAVÝCH DĚTÍ, AUTOR - MUDr. VLADIMÍRA STRNADELOVÁ A JÁN ZERZÁN