ČO JE NAJDOLEŽITEJŠIE Z TOHO, ČO BY SME MALI VEDIEŤ O KOLAGÉNE ...

Kolagén je najdôležitejšou bielkovinou nielen pre človeka, ale aj pre všetky ostatné stavovce. Predstavuje viac ako 30% bielkovín obsiahnutých v organizme človeka. Hlavne z neho je totiž vytvorená najdôležitejšie telesná tkanivo, tkanivo spojivové.

Každý z nás určite vie, aká dôležitá je pre ľudské telo napr. krv. Málokto si však uvedomuje, že ľudské telo doslava pláva v rieke tvorené kolagénom. Je to napríklad bunková tekutina, v ktorej sú uložené všetky telesné tkanivá. Základnou stavebnou jednotkou kostí, zubov a vlasov je tiež kolagén.

Aký je najväčší ľudský orgán? Na túto problematickú otázku často nasleduje mylná odpoveď. A pritom ide o našu pokožku. Ľudská koža nás nielen ochraňuje a skrášľuje, ale slúži aj pre dýchanie, vylučovanie toxínov a očistu tela. A kolagén? Ten tvorí až 70% zo všetkých kožných bielkovín.

Kolagén nám však nebol daný raz a navždy. V organizme dochádza k jeho stálej výmene. Odumiera a zároveň je znova vytváraný a opravovaný pomocou malých kolagénových "tovární a opravený" - chondrocytov, keratinocytov a fibroblastov. A ako to funguje? Tak napríklad v zuboch, oku alebo v pokožke dochádza k procesom biosyntézy, ktoré vedú k prepojeniu aspoň 19 aminokyselín do cyklických sekvencií prokolagénu. Tieto sekvencie peptidových reťazcov potom utvára reťazce polypeptidové, obsahujúce až 1000 aminokyselín. V takejto podobe potom opúšťajú "továreň" (napr. fibroblastový bunku) a už v mimobunkovom priestore sa prepájajú do špirály, najčastejšie do ľavotočivej skrutkovice.

Toto je základná zložka poznanie o biochémii bielkovín. Často potom môžete počuť skeptické a pochybovačné názory na to, ako môže kolagén rozotretý na povrchu pokožky vniknúť do buniek vnútri kože. Predovšetkým potom k bunkám prirodzene kolagén produkujúcim, teda k fibroblastom a keratinocytům.

Je to samozrejme nedorozumenie .. Samozrejme nikto nechce, aby sa rybie bielkovina zložená z veľkých častíc po nanesení na pokožku pretlačila až k bunkám, ktoré kolagén u človeka prírodnou cestou produkujú. To sme tiež nikdy netvrdili.

Po prvé je to naozaj nemožné a po druhé, prečo by sme o to mali usilovať?

Mechanizmus "transdermálnosti" Prírodného kolagénu spočíva úplne v niečom inom. Pri prenikaní piatimi vrstvami ľudskej pokožky sa špirála rybieho kolagénu rozpadá (napr. vplyvom vysokej teploty ľudského tela) na jednotlivé aminokyseliny. Tie sú rovnaké, aké potrebuje pre tvorbu kolagénu tiež Lidka organizmus (napr. hydroxilyzin, glycín, prolín alebo hydroxiprolin).

Predovšetkým tá posledná si zaslúži pozornosť, pretože pomerne ľahko môžeme merať jeho množstvo v kubickom milimetri vedecky skúmaného materiálu. Podobne je tomu v prípade porovnávacích vzoriek z medzibunkového tkaniva.

Medzibunková (Výstelkové) tkanivo je gélovou sieťkou bielkovín a cukrov plniaci spevňujúci funkciu vo všetkých troch vrstvách pokožky: v škáre, prechodnej vrstve pod pokožkou a vrchnou vrstvou pokožky (epidermis). Táto medzibunková tkanivo je tvorená prevažne z vody, kolagénu, elastínu, glykoproteínu a uhľohydrátov. Jej skladba a vzhľad by najviac pripomínala Prírodný kolagén Silver, ak by sme z neho odparila asi 2/3 vody ...

Ak sa usilujeme o zlepšenie kondície kolagénu v našej pokožke, môžeme to skúsiť pomocou správnej výživy. Ďalšou možnosťou je potieranie pokožky krémy obsahujúcimi aktívne zložky a vitamíny, ale ak nanášame Prírodný kolagén, potom ho dodávame práve do medzibunkovej (výstelkové) tkaniva!

Práve v nej sa tvorí proteínová sieťka, ktorej hustota rozhoduje o pružnosti, pevnosti a stupni vráskavosť pokožky. Do medzibunkového tkaniva "továrne" na kolagén (fibroblasty, chondrocyty a keratinocyty) uvoľňujú polypeptidové reťazca aminokyselín. Až tam, za spolupôsobenia aktivačných látok, akou je kyselina askorbová (vitamín C) aminokyselinové sekvencie sa spiralizují do šroubovíc. Vieme tiež, že to dokážu robiť oveľa rýchlejšie, ak zásobujeme medzibunkovú tkanivo peptidovým dažďom z rozpadajúcich sa špirál rybieho kolagénu (pri putovaní tesnými vrstvami pokožky).


Konštrukcia kolagénových vlákien
A práve tak vyzerá v jazykovo zjednodušenej podobe proces transdermálnosti Prírodného kolagénu.
Dnes môžeme tento proces potvrdiť pomocou priamych dôkazov piatimi rôznymi spôsobmi: Pomocou tkanivové biopsie, porovnaním množstva hydroxiprolinu v tkanivách pred a po aplikácii bielkovinového hydrátu na pokožku. Výskumom za pomoci rádioizotopového kontrastu a sledovanie jeho následné púti do hĺbky ľudského organizmu. Pozorovaním zníženej aktivity lymfocytov T pod vplyvom kolagénu v umelých laboratórnych podmienkach. Metódou immunafluorescentního označenie a konečne hustomerom (Densitometry) namerané hodnoty procentového podielu peptidov, ktoré utvárajú tzv reťazca alfa. O schopnosti prenikať pokožkou tu nikto nepíše.

Avšak nevieme presne, prečo stimulácia tkaniva pomocou aminokyselín z rybieho kolagénového hydrátu aktivuje funkciu fibroblastov a keratinocytov. Tieto otázky môžu byť zodpovedané iba za pomoci výskumov na najvyššej úrovni. Je málo pravdepodobné, že sa tieto vedecké bádania podarí zrealizovať ..

Každopádne časté snahy o spochybnenie hodnôt prírodného kolagénu z vedeckých pozícií bývajú prevažne "streľbou mimo terč."

Žiadny z kritikov kolagénu totiž nevypovedá na základe skutočného vedeckého výskumu, pretože v skutočnosti dodnes taký dôkladný výskum ešte neprebehol. Kolagénová bielkovina je stále slabo spoznanú oblastí bioorganiky a veľmi rýchlo učí pokore všetkých, ktorí si dovolia tvrdiť, že o nej veľa vedia. Dodnes napríklad neboli presne popísané všetky druhy a poddruhy kolagénu.
Trojitú skrutkovice kolagénu je svojím vzhľadom veľmi podobná skrutkovici DNA u človeka a zdá sa, že je ešte záhadnejší. DNA je však uzavretá vo vnútri buniek, zatiaľ čo kolagénová skrutkovice sa vyskytuje mimo nich.
Môžete sa teda nabudúce dopočuť nasledujúcich viet: "kolagén ako zložitá bielkovina nemôže prenikať cez ľudskú pokožku", "nie je možné, aby sa kolagén dostal do vnútra kožných buniek" apod Naozaj logicky tomu tak je. Vedzte však, že takto formulované vety sú od veci. Je to polemika na témy, o ktoré sa nikto nepre. Nemali nič spoločné s tézami o kolagénu.

Prírodný kolagén nepreniká a ani nemusí prenikať cez pokožku. Úplne vystačí, keď k podpore vlastnej produkcie pre ľudské telo potrebného kolagénu dodá potrebné reťazca aminokyselín. Hydroxilyzin a hydroxiprolin zostávajú v pokožke ako následok rozpadu špirály rybie bielkoviny, keď sa predierala cez tesnú štruktúru epidermy. Tie potom tiež obohacujú medzibunkovú spojivové tkanivo vo vrchnej aj spodnej vrstve kože.

Pri tomto procese sa relatívne málo mení v samotných bunkách. Snáď len mimo tvorbu peptidov, ktoré sú však následne z buniek vytesňovania. Až v medzibunkovej tkanive vzniká vo fibroblastoch prokolagény, ktorý syntézuje do šroubovíc. Do bunkových jadier teda kolagén vôbec vnikať nemusí.

Na pokožku aplikovaný rybí kolagén nesrůstá zázračným spôsobom s našimi kolagénovými vláknami, nepreniká cez pokožku ani nevsakuje do vnútra fibroblastov, Nikto to tiež netvrdil. Dokáže však obohatiť medzibunkovú tkanivo vo všetkých vrstvách pokožky o cenné aminokyseliny, čo vyvoláva ešte súčasnou medicínou nepopísaný mechanizmus posilnenej aktivity fibroblastov, inak povedané extraprodukci vlastného telesného kolagénu.

Kozmetilógovia a dermatológovia, ktorí spochybňovali pôsobenie Prírodného kolagénu, sa opierali o literatúru z ktorej sa sami učili, teda v 100% napísanú už v 20. storočia. Písalo sa napríklad o tom, že kolagén je nerozpustný vo vode (do konca 60-tych rokov), čo samozrejme nie je pravda. Do konca 80-tych rokov vedci tvrdili, že špirálová štruktúra je možná iba u živých organizmov, čo tiež nie je pravda. V 90-tych rokoch potom že je molekulárne príliš veľký, než aby bol schopný preniknúť epidermou (čo tiež už nie je aktuálne).

Jednoduchým imunologickými výskumom možno dokázať, ako vznikajú a následne migrujú kolagénové čiastočky v medzibunkovej tkanive vrchnej vrstvy pokožky. Tam sa za pomoci enzýmov spájajú v početnej aminokyselinové špirálovej peptidové skrutkovice tvorené v keratinocytoch. Toto všetko sa odohráva ešte vo vrchnej vrstve pokožky, ktorá je podľa názoru modernej kozmetológie príliš hustá na to, aby sa cez ňu premiestňovali pomerne veľké častice bielkovín.

Jedna z významných poľských firiem ešte nedávno rozširovala výsledky výskumov agentúry SCCNFP pracujúce pod EÚ. Vyniklo z nich, že zlúčeniny o časticovej hmotnosťou vyššou ako 1000 viaznu v ochrannej vrstve pokožky (epidermis). Biotechnologický rozvoj však tieto tézy zosmiešnil rýchlosťou, aká sa sluší na epochu informačných technológií. Kolagén tvorený v keratinocytoch (teda vo vrchnej vrstve pokožky) sa dokáže premiestňovať úplne slobodne medzibunkovú tkanív. Rovnako tak sa deje v medzibunkovej tkanive v spodných vrstvách kože.

Kolagénový hydrát z rybích koží (Prírodný kolagén) v podobe prepojených špirál s priemerom 1,4 nm sa samozrejme do medzibunkového tkaniva dostane. Jeho priechod epidermou a prenikanie do hlbších vrstiev kože je už dnes nesporný. Nie je k tomu potrebné ďalších klinických výskumov. Tézu o absolútnej nepriepustnosti vrchnej vrstvy pokožky pre peptidové hydráty sa môžeme dnes vysmiať aj pri študentských laboratórnych cvičeniach s elektrónovým mikroskopom.

Ešte dodnes sú však mnohým lekárom a kosmetologům tieto nové poznatky o existencii medzibunkového tkaniva úplne cudzie, rovnako ako vnímanie skutočnosti, že je prítomná vo všetkých vrstvách pokožky. Častejšie sa s ňou v literatúre stretávame pod pôsobivým názvom extracellular matrix; skrátene ECM.

Podobne je tomu s otázkou akceptácie a porozumenia empirickým výsledkom takých objavov ako: zachovanie skrutkovitými štruktúry kolagénu, ktorý bol prenesený zo svojho prirodzeného prostredia - teda z organizmu živého stavovce či ryby - pri ktorých vzniká pri metabolických procesoch. Rovnako je tomu s otázkou, do akej miery a prečo vôbec hovoríme o živej - biologicky aktívne bielkovine.

Je to veľká škoda, pretože nevedomosť a neporozumenie potom vo výsledku podporujú tzv "peklíčko", v ktorom sa vždy nájde kotol s nekvalitnými výrobkami, do ktorého následne býva vťahované aj to kvalitné a dobré.