Život bez mäsa

Vegetariánstvo nie je len potravou tela, ale aj duše

Martin Valentovič

Vegetariánstvo sa u nás ešte pred dvadsiatimi rokmi vnímalo ako čosi nenormálne a jeho vyznávači boli považovaní minimálne za čudákov.

Situácia sa odvtedy veľmi zmenila; dnes už nie je problém kúpiť si vegetariánsku kuchársku knihu a každá lepšia reštaurácia ponúka slušný výber bezmäsitých jedál.

Prečo sa vlastne ľudia stávajú vegetariánmi? Prečo stále viac ľudí považuje vegetariánstvo za ekologicky, sociálne, zdravotne a eticky lepšiu alternatívu k prevažujúcemu životnému štýlu? Pokúsme sa na to odpovedať.

Ekologický aspekt
Málokto si to uvedomuje, ale dnes na svete žije viac hospodárskych zvierat ako ľudí. Planéta sa tak snaží zvládnuť dve populačné explózie - ľudskú a hospodárskych zvierat. Dobytok skonzumuje 10-krát viac potravy ako ľudia. Aby sme si mohli dovoliť chovať také množstvo zvierat, potrebujeme tisíce hektárov pastvín a polí, na ktorých sa pestuje krmivo, milióny litrov pitnej vody...

Tropické dažďové pralesy sú najstarším, najbohatším, najproduktívnejším a najkomplexnejším ekosystémom na zemeguli. Žije v nich vyše 50 percent všetkých živočíšnych foriem. Každý rok však prichádzame o milióny hektárov svetových pralesov. Väčšinou ich vyrúbu a vypália, aby poskytli pôdu poľnohospodárom, ktorí tu buď chovajú dobytok, alebo pestujú plodiny. Tieto plodiny sa z veľkej časti využívajú na chov zvierat.

Pri výrobe mäsa sa spotrebujú aj veľké množstvá vody na pestovanie krmiva a na udržiavanie rozsiahlych pastvín. Smädné zvieratá treba napojiť. Na výrobu jedného kilogramu hydinového mäsa sa spotrebuje asi 3 500 litrov vody, na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa asi 100-tisíc litrov vody. Pritom väčšinou nejde o úžitkovú, ale o čistú pitnú vodu. Pri rastlinách sú tieto množstvá výrazne nižšie. Na kilogram zemiakov treba 500 litrov vody, na kilogram pšenice 900 litrov, na kilogram ryže 1 910 litrov a na pestovanie sójových bôbov asi 2-tisíc litrov vody.

Výroba hovädzieho mäsa je tiež najväčším znečisťovateľom vody na svete. Napríklad dobytok v USA vyprodukuje 20-krát viac výkalov ako celá ľudská populácia.

Sociálny aspekt
Rastliny produkujú oveľa viac bielkovín z jednotky plochy ako hospodárske zvieratá. Konkrétne z hektára pôdy, na ktorej sa pestujú obilniny, sa môže vyprodukovať päťkrát viac bielkovín ako z hektára pôdy určenej na produkciu mäsa. Pri strukovinách je to dokonca desaťkrát viac. A tak kým dva hektáre pôdy uživia jedného človeka konzumujúceho mäso, tá istá plocha stačí až 14 vegetariánom a dokonca až 50 vegánom! Pripomeňme, že vegáni nekonzumujú nijaké živočíšne produkty. Vegetariánstvo, prípadne vegánstvo, tak predstavuje jednoduchý spôsob, ako skutočne efektívne riešiť hlad vo svete. Napriek tomu veľa plodín vhodných na konzumáciu ľuďmi končí ako krmivo pre zvieratá. Pritom na vytvorenie jednej tony živočíšnej bielkoviny je potrebných v priemere 20 ton rastlinnej bielkoviny ako krmoviny. Takže zatiaľ čo sa ľudia v bohatšej časti sveta prejedajú a plytvajú aj mäsovými potravinami, obyvatelia druhej časti sveta trpia a zomierajú hladom. Harvardský odborník na výživu Jean Mayer odhaduje, že zníženie produkcie mäsa v USA o 10 percent by uvoľnilo toľko obilia, čo by nasýtilo 60 miliónov ľudí. Nezanedbateľné je aj množstvo elektrickej energie a pohonných hmôt spotrebovaných na prevádzku poľnohospodárskych strojov, dopravných prostriedkov pri transportoch zvierat, na prevádzku bitúnkov, mraziacich zariadení na uchovávanie mŕtvych zvierat, aby sa zabránilo ich rozkladu... Vegetariánstvo je teda zo sociálneho hľadiska veľmi ohľaduplné k ľuďom na zemi.

Zdravotný aspekt
Jestvuje množstvo štúdií, zaoberajúcich sa vzťahom medzi konzumáciou mäsa a zvýšenou mierou civilizačných chorôb ako artérioskleróza, infarkt, cukrovka aj zvýšeným rizikom rakoviny. V súčasnosti sa všade naokolo nachádza množstvo chemikálií, ktoré majú schopnosť dobre sa viazať v tukových tkanivách. Pri zvieratách chovaných viac rokov prichádza ku kumulácii takýchto látok, a tak ich koncentrácia v mäse môže výrazne presiahnuť hodnoty, s ktorými sa bežne stretávame. Priamo pri chove zvierat sa okrem toho využívajú mnohé chemikálie, napríklad antibiotiká, ktorých zvyšky ostávajú niekedy v mäse. Aj keby však tieto chemické látky v mäse neboli, stále je tu štúdiami jasne preukázaný vzťah medzi civilizačnými chorobami a konzumáciou mäsa.

Navyše nemožno prehliadať ani ďalšie aspekty ich chovu, ktoré môžu mať zdravotný vplyv na ľudí. Známy je prípad BSE, choroby šialených kráv. Tá vznikla ako priamy následok toho, že hovädzí dobytok ako typicky bylinožravý bol kŕmený mäsokostnou múčkou. Preto je z hľadiska zdravia lepšie nejesť mäso a mäsové výrobky.

Etický aspekt
Podmienky pri modernom chove zvierat sa drasticky líšia od podmienok, ako ich poznáme z rozprávok. Pri veľkochovoch sa prasatá nechovajú vo veľkých chlievoch, sliepky v kurníkoch s výbehom, kravy vo veľkej stajni. Nechcem idealizovať podmienky, v akých sa chovali a často chovajú aj v súčasnosti zvieratá na vidieku. Aj tie sú často zlé. Ale vo veľkej časti veľkochovov sú zvieratá držané v katastrofálnych podmienkach. Nosnice sú natlačené v klietkach bez možnosti pohybu a denného svetla. Prasatá sú väčšinou celoročne uzatvorené v chlievoch, kde nie je možnosť výbehu. Bitúnok je miesto, ktoré rozhodne nie je dôstojnou rozlúčkou. Väčšina ľudí by tam nevydržala dlhšie ako pár minút a zhnusene by utiekla.

Obyčajný človek sa však dostane do kontaktu s mäsom až v obchode alebo na tanieri. Toto mäso je pekne upravené, zbavené hrôzy, ktorá sa okolo neho diala. Je to už len niečo neutrálne - surovina na výrobu chutného jedla. Myslím si, že zábery z bitúnkov a veľkochovov by mali byť povinne na obaloch mäsa v obchodoch. Ľudia by nemali byť pokrytci, mali by si uvedomiť, čo sa skrýva za ich potravou. Inými slovami, čo svojimi peniazmi podporujú. Väčšina ľudí si neuvedomuje, že tým, že jedia mäso zo zvierat chovaných vo veľkochovoch, podporujú aj ich utrpenie.

Čo teda jesť?
Aby naše telo normálne pracovalo, potrebuje množstvo bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov a minerálov. Všetko sa to dá v dostatočnom množstve ľahko získať z čisto rastlinných potravín. Ak jete kvalitnú, pestrú stravu, nemusíte sa o svoje zdravie obávať. Jedzte čo najviac surového, čerstvého a kvalitného ovocia, zeleniny, strukovín a orechov, dopĺňajte ich zemiakmi, celozrnnými obilnými výrobkami (pečivo, cestoviny). Nebojte sa ochutnať a zaradiť do svojho jedálneho lístka aj „nové" potraviny - tofu (sójový syr), seitan (pšeničná bielkovina), naklíčené semená a obilie. Sú známe mnohé problémy, vznikajúce z nevhodného zloženia vegetariánskej stravy. Takmer pre každého sa dá vhodne zostaviť vegetariánska strava, ktorá nutrične plne stačí na dopĺňanie jeho individuálnych potrieb. Výnimkou sú len niektorí ľudia, trpiaci zriedkavými poruchami, najmä metabolizmu. Vegetariánska strava je vhodná aj pre malé deti. Na celom svete aj na Slovensku existuje množstvo príkladov detí odmalička konzumujúcich vegetariánsku stravu a tešiacich sa vynikajúcemu fyzickému aj psychickému zdraviu.

V mnohom môžeme rozmýšľať globálne, ale jesť by sme mali lokálne. Preto uprednostňujte potraviny, ktoré neboli dovezené z veľkej diaľky. Keď si už takéto produkty potrebujete kúpiť, uprednostnite také, ktoré boli dopestované v čo najlepších podmienkach alebo v biokvalite. Tú majú výrobky vyprodukované v ekologickom poľnohospodárstve. Ekologické poľnohospodárstvo je systém priaznivý k životnému prostrediu, ktorého cieľom je trvalo udržateľné hospodárenie, využívajúce predovšetkým miestne a obnoviteľné zdroje, ekologicky šetrné technológie a postupy, ktoré minimalizujú poškodzovanie životného prostredia. Množstvo ďalších informácií o vegetariánstve, ale aj receptov je bežne dostupných na internete aj v rôznych publikáciách. Nebojte sa vymýšľať vlastné recepty a užívajte si príjemné pocity z toho, že pre vašu stravu nemuselo zomrieť nijaké zviera. Vegetariánstvo totiž nie je len potravou tela, ale v prenesenom význame aj duše.

„Nič neprispeje k ľudskému zdraviu a zvýšeniu šance na prežitie života na Zemi viac než vývoj k vegetariánstvu."

Albert Einstein

„Zvieratá sú moji priatelia a ja svojich priateľov nejem."

G. B. Shaw

zdroj: https://www.extraplus.sk/1041/zivot-bez-masa