Môžete počuť názory o "nemožnosti" prenikania kolagénu nanášaného na pokožku do buniek v koži, predovšetkým potom do fibroblastov a keratinocytov, ktoré kolagén prirodzene vytvárajú.

To je nedorozumenie. Nikto nikdy netvrdil, že by veľkomolekulárne rybie bielkoviny, potom, čo boli rovnomerne rozotreté na povrchu pokožky, prenikali do buniek, ktoré vo vašej ľudskej pokožke prirodzene produkujú kolagén.

Po prvé - je to naozaj nereálne.
Po druhé - načo by to vôbec bolo?

Mechanizmus transdermálnosti prírodného kolagénu spočíva úplne v niečom inom. Pri stretnutí s päťvrstvovou bariérou vrchnej vrstvy pokožky epidermis sa špirály rybieho kolagénu skutočne trhajú na aminokyseliny, z ktorých sú vybudované, rovnako ako je tomu u nášho ľudského kolagénu. Sú to rovnaké aminokyseliny, ako v kolagéne ľudskom: hydroxylysin, glycín, prolín a alebo hydroxyprolín.

Predovšetkým ten posledný si zaslúži pozornosť, pretože jeho objemové množstvo môžeme v každom hľadaní vzorky pomerne ľahko zistiť. Podobne je tomu aj v prípade porovnávacích vzoriek z mimobunkovej matrice (= ECM / extracellular matrix, čo je gélová sieť bielkovín a cukrov, ktorá plní funkciu "lešenie" vo všetkých troch vrstvách pokožky: v škáre, v prechodnej vrstve medzi dermis a vrstvou epidermis a vo vrchnej vrstve pokožky - epidermis).

Mimobunková matrica sa skladá najmä z vody, kolagénu, elastínu, glykoproteínov a uhľohydrátov. Jej konzistencia a vzhľad až neuveriteľne pripomínajú prírodný kolagén Silver, ak by sme z neho odparily asi dve tretiny vody ...

Ak sa snažíte zlepšiť kondíciu kolagénu vo svojej pokožke - napr. správnou výživou alebo starostlivosťou o pleť pomocou krémov s aktívnymi zložkami a vitamíny v nosičoch, či tiež kôrou s prírodným kolagénom, potom dbáte na zvýšenie množstva kolagénu práve v mimobunkovej matrici!

To v nej sa utvára proteínová sieťka, ktorej hustota rozhoduje o pružnosti, pevnosti a stupni zvrášťenia pokožky. Práve do tohto extracelulárneho priestoru kolagénové "továrne", ktorými sú fibroblasty, chondrocyty a keratinocyty, uvoľňujú polypeptidové reťazce aminokyselín.
Až tam, za spoluúčasti aktivátora, ktorým je vitamín C, sa zvyškami reťazcov aminokyselín spájajú a splietajú do šrubovíc. Už vieme, že to robia oveľa intenzívnejšie, ak je mimobunková matrica zásobovaná naozajstným dažďom z peptidov, ktoré sa vstrebávajú z rozpadajúcich sa špirál rybieho kolagénu pri prenikaní vrchnou vrstvou epidermis s tesnými ochrannými vrstvami pokožky.

Tak vyzerá pri jazykovom zjednodušení proces transdermálnosti prírodného kolagénu.

Dnes už môžeme tento proces preukázať piatimi rôznymi spôsobmi:

    Prostredníctvom biopsia tkaniva a meranie množstva hydroxyprolínu pred a po aplikácii bielkovinového hydrátu na pokožku
    Pomocou označenia preparátu rádioizotopom a jeho následné sledovanie pri prenikaní do hĺbky organizmu
    Vďaka pozorovateľnému zníženiu Supresívnej aktivity lymfocytov T na kultúrach pestovaných in vitro pri pôsobení kolagénu
    Metódou imunofluorescenčného označenia
    Denzitometrickým percentuálnym podielom peptidov v preparáte, ktoré utvárajú tzv. reťazce typu alfa.

TRANSDERMÁLNOST KOLAGÉNU

Nikto z kritikov kolagénu nie je schopný vypovedať na základe vedeckého výskumu, pretože takýto výskum ešte nikto nevykonal. Kolagénová bielkovina je stále veľmi slabo prebádaná a poznaná v oblasti bioorganiky a veľmi rýchlo urobí pokornými tých, ktorí tvrdia, že o ňom vedia veľa. Dodnes neboli ešte ani presne popísané všetky typy a podtypy kolagénu.

Trojitá kolagénová skrutkovica je veľmi "podobná vzhľadom" k špirále ľudskej DNA. Oproti tomuto už celkom dôkladne prebádanému genómu sa však preukazuje byť oveľa tajomnejšia. DNA je uzavretá v bunkách, zatiaľ čo kolagénová skrutkovica žije mimo bunky.

Ak teda budete počuť alebo sa dočítate nasledovné vety: "kolagén, ako veľkomolekulárna bielkovina, nemôže preniknúť cez pokožku", "nie je možné, aby sa kolagén dostal do kožných buniek", a pod. - potom vedzte, že sú logicky správne, ale nie sú k téme . Sú len polemikou k tézam, ktoré nikto nehlása.

Prírodný kolagén nepreniká a nemusí prenikať cez škáru. Pre stimuláciu a regeneráciu tvorby vlastného kolagénu úplne stačí, ak je medzibunková matrica prepájajúca škáru s vrchnou vrstvou epidermis obohatená o peptidové reťazce hydroxylysinu a hydroxyprolínu, ktoré v nej zostávajú ako produkty rozpadu špirál rybích bielkovín, pri ich predieraní cez vrstvu epidermis.
Pri tomto procese sa toho v samotných bunkách deje relatívne málo, snáď len okrem prvotnej fáze vzniku peptidov. Aj tie sú však neskôr "vytláčané" mimo bunku. Aj prokolagén vznikajúci vo fibroblastoch najprv v mimobunkovom priestore syntézuje do šrúbovíc.

To znamená, že do bunkových jadier kolagén Colway vôbec prenikať NEMUSÍ ...

Rybí kolagén aplikovaný na pokožku "neprirastá" zázračným spôsobom k našim kolagénovým vláknam, ani celkovo nepreniká pokožkou, ani nevniká do vnútra fibroblastov. Nikto to nikdy netvrdil.

Avšak obohacuje mimobunkovú matricu vo všetkých vrstvách pokožky o aminokyseliny, čo vyvoláva ešte klinicky nepopísaný mechanizmus zvýšenia aktivity fibroblastov. Tým tiež podporuje produkciu vlastného kolagénu vo vašom organizme.

Kozmetológovia a dermatológovia, ktorí z princípu pochybujú
o pôsobení prírodného kolagénu, sa opierajú zo zásady
o knihy, z ktorých sa kedysi učili, tie však boli
na 100% napísané ešte v 20. storočí.

Písavalo sa tam do konca rokov 60-tych, že kolagén nie je rozpustný vo vode (čo samozrejme nie je pravda), do konca rokov 80-tych, že špirálovú štruktúru môže mať kolagén iba v živých organizmoch (čo tiež nie je pravda) a do konca 90 -tych rokov, a snáď aj neskôr, že je molekulárne "príliš veľký", než aby sa bol schopný pohybovať vo vrchnej vrstve pokožky epidermis (čo tiež už nie je aktuálne). Bežné imunologické testy dnes preukazujú, ako vznikajú, a následne migrujú kolagénové bunky v mimobunkovej matrici vrstvy epidermis, kde osobité enzýmy pôsobia na vznik konštrukcií zložených z niekoľkých stoviek aminokyselín a peptidov tvorených v keratinocytoch. To všetko sa deje vo vrstve epidermis, ktorá je podľa súčasnej kozmetológie "príliš hustá" na to, aby v nej boli velkočásticové bielkoviny schopné premiestňovať sa.
Jedna na poľskom trhu vážená firma ešte donedávna šírila výskum komisie SCCNFP (pôsobiaci pri EÚ), z ktorého vyplývalo, že zlúčeniny o molekulovou hmotnosťou väčšou než 1000 vo vrstve epidermy "uviaznu".

Rozvoj biochémie však takéto tézy zosmiešňuje. Kolagén tvorený v keratinocytoch (a teda vo vrstve epidermis) sa slobodne premiestňuje v medzibunkovom tkanive. Identický jav sa potom deje aj v mimobunkovej matrici bazálnej membrány pokožky.
Hydrát kolagénu z rybích koží (prírodný kolagén) v podobe zoskupených špirálových štruktúr s priemerom do 1,4 nanometra, sa samozrejme do medzibunkového priestoru dostáva. Jeho schopnosť prejsť vrstvou epidermis, aj bazálnou membránou, medzi ňou a škárou v mimobunkovej matrici je už dnes nesporná. Nie sú k tomu potrebné žiadne klinické výskumy. Téza o absolútnej nepriechodnosti vrchnej vrstvy pokožky pre zvodnené peptidy môžeme už dnes overiť aj na študentských cvičeniach s elektrónovým mikroskopom.
Ešte dnes je však mnohým poľským lekárom i kosmetologom pojem mimobunkovej matrici a vnímanie faktu jej objektívnej existencie vo všetkých vrstvách pokožky úplne cudzie. Ďaleko ľahšie sa s ňou stretneme v anglojazyčnej literatúre pod pôsobivým názvom: extracellurar matrix; skratka - ECM.